Konflikty v triede sú prirodzené, ale treba ich riešiť
„Pán učiteľ, chalani sa v triede pobili!“ Prišli hlásiť dievčatá učiteľovi Hrajférovi do kabinetu. Ten dožul druhý hryz chleba so šunkou od manželky a vykročil do triedy. Premýšľal, čo ho čaká.
Čas strávený kráčaním chodbami školy strávil predstavami, koľko krvi nájde na zemi a koľko kostí bude prasknutých. Nič z toho sa nenaplnilo.
Po príchode do triedy konflikt už aktívne neprebieha. Nevraživosť bolo cítiť ako puch zmoknutého psa. Zisťuje, čo sa stalo, ako sa bitka odohrala. Hrajfér sa musel v danej chvíli rozhodnúť, ako toto vyriešiť, aby sa problémy nekopili. Zavolal si chalanov, ktorí v tom boli namočení, mimo triedu. Nekričal, len sa pýtal a počúval.
„Adam, opíš mi, čo sa stalo,“ dopytoval sa chalana, ktorý bol fyzicky napadnutý. Hrajfér počúval. Keď Adam dohovoril, opýtal sa chalana, ktorý ho napadol o jeho popis situácie. Keď obaja dohovorili, ešte zisťoval od nestranných pozorovateľov, ako incident prebiehal.
Potom dal obom návrh: „Máte čas do konca dnešného vyučovacieho dňa, aby ste si navzájom odpustili a prišli za mnou s dohodou, ktorú ste spolu uzavreli. Ak tak učiníte, nik nedostane poznámku. Pokiaľ tak neurobíte, Adam bude mať poznámku.“
A nechal chalanov tak, nech to vyriešia sami. Nehneval sa na nich, vedel, že im práve predviedol, ako ku konfliktom pristupovať a ako ich riešiť. Verí, že v budúcnosti nebude musieť vôbec v podobných prípadoch zasahovať, lebo chalani už budú vedieť, ako sa v takej situácii zachovať.
Po poslednej hodine si konečne sadol do kabinetného kresla. Nestihol ani zavrieť oči na chvíľku, ktosi klopal na dvere. Zodvihol sa, otvoril dvere a za nimi chalani, ktorí sa dnes pobili.
„Pán učiteľ, už sme si odpustili. Dohodli sme sa, že sa to už nikdy nestane a už sme kamaráti,“ vyslovil Adam, ktorému hrozila poznámka. Ten druhý, ktorého Adam napadol, dokončil dohodu: „Nedávajte Adamovi poznámku. Všetko je už v poriadku.“
Učiteľ Hrajfér zavrel dvere so širokým úsmevom na tvári. Myšlienka, ktorá mu šla hlavou, bola o tom, že dnes sa chalani naučili cennú lekciu. Netušia, že sa niečo naučili. No raz to zistia.
Ukradnutá samolepka
O pár dní neskôr prišli na dvere kabinetu klopať dievčatá, ktoré sa sťažovali, že spolužiačka Laura im ukradla z peračníka samolepky.
Kráďež je pre učiteľa Hrajféra už za čiarou rovnako, ako fyzické násilie. Hoc sa jedná o samolepku za pár centov, je nutné ukázať jednoznačný postoj. Lebo kto ukradne samolepku, raz možno ukradne milióny zo štátneho rozpočtu.
Učiteľ prišiel za dievčatami a zisťoval, čo sa stalo. Vypočul si všetky zúčastnené strany a nechal si hodinu na premyslenie. Najskôr sa rozprával s Laurou, ktorá kradla:
„Laura, dám Ti poznámku, pokiaľ sa do konca vyučovania neospravedlníš spolužiačkam a nedôjde k dohode.“ Povedal jej.
„Ale keď ja sa bojím, že ma odmietnu.“ Vyjadrí strach Laura.
Hrajfér sa nesnaží Lauru presviedčať, že to musí urobiť. Nechá ju s touto myšlienkou pracovať na hodine. Zatiaľ zašiel za okradnutými spolužiačkami, ktorým hovorí:
„Chcem, aby ste prišli spolu s Laurou s návrhom dohody, ako urovnáte tento konflikt. Keď sa príde ospravedlniť, tak si to prejdite.“
A necháva všetkých na hodine pracovať. Viac sa vzniknutej situácii nevenuje.
Hodina skončila, Hrajfér pokračuje ďalšou v inej triede. Po jej skončení prišla Laura s dievčatami, ktorým ukradla samolepky. Poškodené dievčatá hovoria:
„Pán učiteľ, nedávajte Laure poznámku, už sme to vyriešili a dohodli sa.“
Viac nebolo treba. Naučili sa lekciu, z ktorej budú v živote ťažiť pri každej podobnej situácii.
Malé problémy, veľké riešenia
Učiteľovi ide hlavou, že hocijaké, aj malé problémy, je nutné riešiť. Lebo naučia žiakov veľké lekcie, ako neskôr v živote budú pristupovať k riešeniam veľkých problémov.
Páčil sa ti príbeh? Prihlás sa na odber týchto príbehov, ak to ešte nerobíš.
Alebo pošli tento príbeh ľuďom, o ktorých vieš, že by ich zaujal.