Kooperatívne vyučovanie 🎯 a skupinová práca 💡
"Dnes budeme pracovať v skupinách. Utvorte štvorice alebo trojice." Začína hodinu učiteľ Hrajfér. Všetko sa zvrhlo, hodina nefungovala a žiaci nič nerobili. Mali ho na háku.
Začať so skupinovou prácou sa učiteľ Hrajfér rozhodol už dávno. Ešte skôr, ako nastúpil učiť. Vedel, že klasický spôsob výučby nefungoval a asi ani nefunguje. Ak by fungoval, neumiestňovali by sa naši žiaci na chvostových miestach v hodnotení PISA.
Lenže nestačí žiakov rozdeliť len do skupín a nechať ich samostatne pracovať. Skupinová práca vyžaduje kooperáciu, teda spoluprácu. A to je tá ťažšia časť prípravy takej hodiny.
„V živote budú potrebovať spolupracovať, skúsim ich to naučiť.“ Ide učiteľovi hlavou.
Hluk, nekontrolovateľné prechádzanie sa po triede, chaos. Toto je časť z toho, čo zažil na prvej hodine, keď nechal žiakov vytvoriť skupiny a zadal im úlohu, ktorá nemala jasný cieľ. Žiaci nevedeli, čo bude výsledkom takej hodiny, pochopili to po svojom. A každý inak.
Učiteľ Hrajfér urobil dôležitú chybu na svojej ceste. Chybu, podľa ktorej urobí ďalšiu hodinu lepšou. Má zmiešané pocity. Dokonca mu v hlave skrsla na chvíľu myšlienka, že zo školstva odíde. Po krátkom čase sa upokojí.
Pravdou je, že žiakov naučí jednu dôležitú lekciu, ktorá v plánoch nebola. Naučí ich, ako sa naprávajú chyby, ktoré každý skôr či neskôr urobí. Len im musí dať vedieť, čo a prečo nevyšlo:
Dnešná hodina nám nevyšla. V triede bol hluk, ktorí ste robili hlavne vy. Ja však môžem za to, že ste nevedeli, čo máte robiť a k čomu sa máte dopracovať. Cítil som sa na tej hodine zle a asi aj vy. Je to chyba nás všetkých, ktorú sa na najbližšej hodine pokúsime napraviť. Preto skupiny utvoríme inak a vylepšíme zadanie.
Píše učiteľ žiakom po premyslení neskôr poobede cez EduPage.
Vie, že keď im otvorene povie, aké mal pocity, dá im spätnú väzbu a navrhne spôsob riešenia, bude to fungovať. Nie preto, že by na žiakov kričal alebo sa na nich hneval, ale preto, že sme všetci ľudské bytosti. Ľudský prístup zabezpečí pozitívnu zmenu. Nie hneď, ako zastrašovanie, ale postupne, no natrvalo.
Nasledujúca hodina sa niesla úplne v inom duchu. Skupiny vytvoril čiastočne náhodne s malými nutnými korekciami. Pripravená úloha mala jasnejšiu štruktúru, mala úvod, jadro aj záver. Všetko dopadlo fajn, z hodiny odchádza s dobrým pocitom. Dokonca i žiaci sa zastavili cez prestávku, že dnešná hodina bola skvelá. 👌🏽
Už zo školstva nechce odísť.
Kooperácia
Čo urobil učiteľ Hrajfér tak, aby žiaci v skupinách spolupracovali?
Hoc skupiny vzniknli náhodne, určením alebo kamarátsky, učiteľ deti povzbudzoval k spolupráci. Motivoval ich známkami alebo iným spôsobom hodnotenia, ktoré má na hodine zavedené. Toto hodnotenie zadáva do EduPage v kategórii „pomoc spolužiakovi“.
Ak sa žiakovi, ktorý nevie, podarí v spolupráci vypracovať alebo pochopiť zadanie, učiteľ ohodnotí oboch. Toho, čo pomáhal, za pomoc a toho, čo sa naučil, za získanie vedomostí. Obidve známky majú rovnakú váhu. Platí, že kto učí, sa učí najviac.
Žiaci sa tento spôsob práce musia naučiť, a preto učiteľ vydrží. Vie, že má vydržať. Nemá inú možnosť, hoc bude pochybovať.
Ak Ti tento článok poslal niekto ako odporúčanie na prečítanie, pridaj sa k pravidelným odberateľom:
Úskalia pri zavádzaní kooperácie
Ide víkend a učiteľ Hrajfér si neustále, ako mantru, opakuje otázku: “Ako zlepšiť spoluprácu medzi žiakmi?”
Keďže má času dosť, ide si vyvetrať hlavu a nechá myšlienky voľne prúdiť, nestavia sa im do cesty. Príjemný jarný vietor nasal hlboko do pľúc s myšlienkou, že pri spolupráci dochádza častejšie k otvoreným konfliktom, ako keď je žiakom zamedzené spolupracovať. Ak prevláda v triede slobodný duch nad autokratickým spôsobom riadenia triedy, konflikty sú časté. A dôležité. Možno ešte dôležitejšie, ako samotný predmet. Ešte dôležitejšie je tieto konflitky naučiť sa riešiť. O tom je skutočná spolupráca.
Uvedomil si, že nemôže konfliktom medzi žiakmi brániť. Nemôže ich za ne ani trestať, musí byť aktívnym mediátorom. Mal by pôsobiť ako spojivko, ktoré pomôže žiakom konflikt vyriešiť tak, že na riešenie prídu sami. Vie, že v triede je atmosféra kľúčovým faktorom, aby sa žiaci dokázali vôbec niečo naučiť. Preto sa tejto úlohe nebráni.
Schopnosť riešiť konflikty sa im v živote zíde viac, ako schopnosť riešiť kvadratické rovnice.
Jedným z ďalších úskalí, s ktorými sa potýka, sú kolegovia, ktorí nerozumejú skupinovej práci a usadenie vo forme hniezd. Nikdy túto formu práce neskúsili a boja sa jej. Nemá im to za zlé, pretože sú tiež rovnakým produktom nefunkčného vzdelávania budúcich učiteľov. Nikto ich tak neučil pracovať. Učiteľ Hrajfér si tento prístup musel načítať z mnohých kníh, aby tak učinil.
Hniezda vytvoril na začiatku školského roka, no postupom času a neustálou zmenou raz na jeden a potom na druhý predmet, žiaci sami zostali rozsadení klasicky. Čo tam po hniezdach, kľúčom je kooperácia. Či budú sedieť v laviciach po dvoch alebo v skupinkách, je úplne jedno. Ak si žiak alebo žiačka môže slobodne vybrať spôsob získania informácie, je jedno, ako sedia.
Rozhodol sa, že nebude dráždiť kolegov vytváraním hniezd. Ukáže žiakom, že sloboda vo vzdelávaní sa dá realizovať aj inak. Kooperácia je na to ideálnym prostriedkom. Pocit slobody je v tomto ohľade neoceniteľný a ukáže žiakom nový a svieži prístup vo vzdelávaní.
Prečítaj si tiež o tom, ako sa zmenila rola učiteľa.