Otvorte si zošity 📒 a píšte si ✍🏽. Alebo 5 dôležitých aspektov dobrých písomiek
O tom, prečo a ako by sa hodiny matiky mali zmeniť z pohľadu písania poznámok. Ako to riešim ja.
Učiteľ vôjde do triedy, napíše na tabuľu dátum: „otvorte si zošity a píšte si.“ Dokončí začiatok hodiny. Napína hlas, prehrieva mozog 🧠, otvára okná. Je moc teplo akosi.
Dvaja vpredu počúvajú, pýtajú sa, píšu si. Stred triedy akosi šumí a dva kusy vzadu v rohu sa na čomsi náramne bavia v jemnom bledomodrom svetle.
Učiteľ pokračuje vo výklade, žiaci túto snahu neberú.
🤔 Zamýšľa sa nad tým, prečo trieda nepočúva a nikoho nezaujíma, čo rozpráva pri tabuli. Namiesto agresie a sarkazmu dokončí hodinu so cťou a v kabinete sa bleskovo zamyslí, ako hodinu urobiť tak, aby žiakov zaujala. Premýšľa. Čo urobil chybne?
Na chybách sa predsa učíme.
—— Pozor, ide klišé. ↓ ——
Na chybách stojí veda a ľudský pokrok. Bez neporiadku by sme nemali penicilín, bez nehôd v labáku by sme nemali bezpečnostné autosklá. Menovať by sme mohli akýkoľvek vynález.
—— ↑ Koniec klišé. ——
„Prečo by som nemohol chybovať aj ja?“ Pýta sa sám seba učiteľ, ktorý márne hľadá pomoc a podporu v škole. Tú dostávajú len žiaci. Má dve možnosti. Buď to vzdá, vyhorí a zo školy odíde, alebo zodvihne hlavu a z chýb sa poučí. A do triedy vkročí lepší učiteľ. Tá druhá možnosť je tá ťažšia voľba. Už sa teší na prázdniny. Ehm, teda na dovolenku, ktorú si v iný čas roku nemôže vziať.
💬 Čo má urobiť? Pridaj svoj názor do komentárov. ↓
Zmena prístupu
Dnes už nie je možné učiť, ako kedysi. Pretože vedomosti nie sú len v knihách. V časoch kníh, ktoré nemal každý, musel učiteľ odovzdať najnovšie poznatky žiakom, pokiaľ možno hromadne. To šlo skrze triedu, v ktorej sa učiteľ postaví pred 30 žiakov a niečo im rozpráva. Lenže rozpráva niečo, čo síce žiaci ešte nepoznajú, avšak to niečo sa dá veľmi ľahko zistiť skrze mobil, tablet alebo počítač. Žiaci to vedia a úspešne to využívajú, aby výklad ignorovali. Žiaco vo svojom veku odpútavania sa od autorít predpokladajú, že môžu istú fázu učenia sa preskočiť. To ale nejde.
Aj preto sa rola učiteľa zmenila.
Lenže ako k tomu pristúpi náš hypotetický učiteľ? Sledujme ďalej jeho príbeh.
„Ako mám zabezpečiť, aby sa každý vzdelával, no nemusel som im to hromadne a nudne prednášať, keď to nájdu na Youtube?“ Pýta sa sám seba.
Má riešenie, no nevie, či bude fungovať. Kolegov sa opýtať nemôže, lebo nik to neskúša. Na pedagogickej fakulte ho to inak neučili robiť. Je sám, musí sa popáliť na vlastných chybách. Niekto bude aj frflať na jeho snahu. A hlavne upratovačky. Nemieni sa vzdať.
Skupinová práca a kooperatívne vyučovanie
Skúsi skupiny. Či to budú dvojice, trojice alebo štvorice, je jedno. Nik by nemal robiť sám (ideálne) a nesmie vzniknúť ani pätica. Hrozil by rozpad skupiny.
Prvá hodina mu nevychádza rovnako, ako nevychádza prvá palacinka. Dal tam málo pedagogického cukru 🍩 alebo didaktického vajca 🍳?
Zlé rozdelenie skupín nie je problém, lebo to urobí nabudúce inak. Problémom bolo chybné zadanie. Síce žiakom zadal, čo majú vyriešiť, ale nedefinoval, za čo a ako budú hodnotení. Preto už musí dohrať hodinu a vyhodnotiť žiakov jednotkami, bez ohľadu na ich odvedenú úroveň.
Po niekoľkých pokusoch zisťuje, že dôležitými prvkami skupinovej práce na matike sú tieto body:
Čo majú žiaci urobiť;
Ako budú za jednotlivé časti práce hodnotení;
Ako dlho bude práca trvať;
Že je nutné, aby si žiaci zapisovali zistenia do zošita.
S tým štvrtým bodom je najväčší boj, lebo časť žiakov tvrdí, že si zapisovať nepotrebujú, pretože to vedia. Aspoň si to myslia. Čo nevedia je, že raz budú vedieť, že to nevedia, lebo si zadanie a ani zistenia postupne nezapisovali. Nebudú sa mať teda o čo oprieť pri zisťovaní, čo to vlastne mali vedieť.
To je jeden z momentov, ktorý náš učiteľ veľmi nerieši. Ak sa žiaci majú naučiť efektívne si zapisovať poznámky, musia najskôr zlyhať. Z dôvodu ich nepísania. Učiteľ im má dať priestor zlyhať. Žiakov nemôže chrániť pred chybami. Nesmie.
Tým sa dostávame naspäť k nutnosti písať si poznámky. Náš hypotetický učiteľ diktuje poznámky len občas. Také tie, ktoré si zapíšu všetci žiaci spoločne. Všetko ostatné je o úlohách a o tom, čo si k nim zapíšu samotní žiaci. Inak sa písať poznámky nenaučia. Skúsenosť sa jednoducho nedá preniesť.
A ako preverí učiteľ schopnosť pracovať s poznámkami? Písomkou. Nie testom, kde žiaci vyklikajú odpovede a medzi sebou si výsledky povedia bez premýšľania. Ale písomkou, ktorá učí až po jej opravení.
Ako zmeniť písomky? Daj im týchto 5 vlastností
Učiteľ premýšľa, ako zadať písomku tak, aby na maximum využil možnosti kooperácie medzi žiakmi a zároveň preveril ich individuálne schopnosti. Vymyslel niekoľko aspektov, ktoré písomka musí spĺňať:
Žiaci na jej riešení môžu spolupracovať;
Môžu pri nej používať svoje poznámky a knihy;
Môžu sa pýtať učiteľa, ten však nesmie odpovedať áno/nie;
Úlohy na vyriešenie musia žiakom zadávať otvorené otázky bez jednoznačnej odpovede.
Učiteľ musí každú poctivo opraviť s kvalitnou spätnou väzbou.
Problém, ktorý nastáva, je oprava týchto písomiek. Je to ako vydať sa šplhať na horu so šnúrkou od topánok miesto lana. Ide to pomaly, ťažko. Zlyhanie je na dosah červeného pera.
„Budú žiaci vedieť matiku touto cestou?“ To netuší, ale verí tomu. Nepomôžu mu (žiadne) odpovede od kolegov. Vychádza z dostupnej literatúry, v ktorej sa píše, že otvorené otázky vedú k hlbšiemu porozumeniu, že zabúdanie a robenie chýb je to najdôležitejšie, čo človek na ceste vzdelávania môže urobiť. A že spätná väzba, ktorú každému žiakovi do písomky napíše, je skutočný moment učenia sa.
„Toľko prečítaných kníh a nie je sa s kým o nich rozprávať,“ zamýšľa sa. Nemusí sa jednať o špeciálne stretnutia a debaty o práci. Možno by stačila hodina v rozvrhu, ktorú by si partia učiteľov vyčlenila spoločne ako voľnú hodinu, kedy by sa jednoducho medzi sebou len rozprávali. Pri všetkých dozoroch a hodinách idúcich za sebou tesnejšie, ako molekuly oleja v hydraulike, by také okno padlo na úrodnú pôdu.
Nik sa ale nad takými vecami v škole nezamýšľa. Ani riaditelia, ani upratovačky, ani učitelia. A počas tejto hodiny by bol aj čas opravovať napísané písomky.
Dokázala by umelá inteligencia opravovať písomky?
Asi to najbližšie vyskúša.